
Citácia aj parafráza sú dva legitímne spôsoby, ako v záverečnej práci prebrať cudziu myšlienku, líšia sa však formou. Citácia preberá text doslovne, v úvodzovkách a s číslom strany, zatiaľ čo parafráza vyjadruje rovnakú myšlienku vlastnými slovami. Spoločné majú jedno pravidlo bez výnimky: za oboma musí stáť odkaz na zdroj. Aj parafráza bez odkazu je plagiát, rovnako ako odpísaná veta bez úvodzoviek.
Tento článok vysvetľuje, kedy použiť priamu citáciu a kedy parafrázu, ako ich technicky správne urobiť a kde sa najčastejšie robia chyby, pre ktoré sa inak poctivá práca dostane do problémov s originalitou.
Aký je rozdiel medzi citáciou a parafrázou
Rozdiel je vo forme, nie v povinnosti uviesť zdroj. Pri oboch preberáte cudzí intelektuálny vklad a pri oboch ho musíte priznať.
Citácia (priama citácia) je doslovné prevzatie textu iného autora. Cudzie slová dáte do úvodzoviek a uvediete presný odkaz vrátane čísla strany, aby si čitateľ vedel pôvodné znenie dohľadať.
Parafráza (nepriama citácia) je prerozprávanie cudzej myšlienky vlastnými slovami a vlastnou vetnou stavbou. Úvodzovky sa nepoužívajú, ale odkaz na zdroj zostáva povinný, lebo myšlienka nie je vaša.
Pomôcka na zapamätanie: úvodzovky signalizujú, že slová sú cudzie, odkaz signalizuje, že myšlienka je cudzia. Pri citácii potrebujete oboje. Pri parafráze sú slová vaše, takže úvodzovky vypadávajú, ale myšlienka je stále cudzia, preto odkaz ostáva.
| Znak | Priama citácia | Parafráza (nepriama citácia) |
|---|---|---|
| Znenie | doslovné prevzatie | vlastnými slovami |
| Úvodzovky | áno | nie |
| Číslo strany | spravidla áno | podľa citačnej normy a typu zdroja |
| Odkaz na zdroj | povinný | povinný |
| Vhodná na | definície, presné formulácie, právne texty | zhrnutie, syntézu, prepojenie viacerých zdrojov |
Kedy použiť citáciu a kedy parafrázu
Vo väčšine záverečnej práce by mala prevažovať parafráza. Ukazuje totiž, že ste textu porozumeli a viete s ním pracovať, nielen ho prepisovať. Priamu citáciu si nechajte na situácie, keď na presnom znení skutočne záleží.
Priamu citáciu použite, keď:
- preberáte presnú definíciu pojmu, ktorú by parafráza skreslila,
- citujete právny predpis, normu alebo iný text, kde záleží na doslovnom znení,
- ide o výrok, ktorý je sám osebe predmetom vašej analýzy (napríklad rozbor formulácie),
- autor niečo sformuloval tak výstižne, že prerozprávanie by stratilo silu.
Parafrázu použite, keď:
- zhŕňate poznatky alebo prepájate viacero zdrojov do vlastného textu,
- chcete ukázať, že myšlienke rozumiete a viete ju zaradiť do kontextu,
- pôvodné znenie je príliš dlhé alebo odborné a stačí jeho podstata,
- budujete plynulý vlastný argument, do ktorého sa doslovné citáty nehodia.
Praktické pravidlo znie: ak nemáte konkrétny dôvod citovať doslovne, parafrázujte. Práca preplnená priamymi citátmi pôsobí ako mozaika cudzích viet bez vlastného hlasu a hodnotitelia to vnímajú ako slabšiu prácu, aj keď je formálne odcitovaná správne.
Ako správne urobiť priamu citáciu
Priama citácia má tri zložky: úvodzovky, doslovné znenie a odkaz s číslom strany. Vynechanie ktorejkoľvek z nich je chyba.
- Úvodzovky. Celý prevzatý text dajte do úvodzoviek. V slovenčine sa používajú dolné a horné úvodzovky („takto"). Čitateľ musí na prvý pohľad vidieť, kde cudzí text začína a kde končí.
- Doslovnosť. Text neupravujte. Ak musíte v citáte niečo vynechať, vyznačte to tromi bodkami v hranatých zátvorkách [...]. Ak niečo dopĺňate pre zrozumiteľnosť, doplnok dajte tiež do hranatých zátvoriek, aby bolo jasné, že nie je od pôvodného autora.
- Odkaz s číslom strany. Za citátom uveďte odkaz na zdroj a presnú stranu. Číslo strany je pri priamej citácii kľúčové, lebo umožňuje overiť pôvodné znenie. Bez neho je doslovná citácia neúplná.
Dlhšiu citáciu (spravidla viac ako tri až štyri riadky) je zvykom oddeliť do samostatného odseku s odsadením a menším písmom, niekedy bez úvodzoviek, lebo blokové formátovanie samo signalizuje citát. Presné pravidlá blokovej citácie aj formát samotného odkazu závisia od citačnej normy, ktorú vaša fakulta predpisuje. Na Slovensku je najrozšírenejšia STN ISO 690, ktorej aktuálne pravidlá pre slovenské prostredie podrobne vyložilo CVTI SR vo svojom rozbore novej normy ISO 690 z roku 2021. Ako podľa nej zostaviť odkaz aj bibliografický záznam, sme podrobne rozpísali v článku ako citovať podľa ISO 690.
Ako správne parafrázovať
Správna parafráza nie je zámena pár slov za synonymá. Je to skutočné prerozprávanie myšlienky vlastnou stavbou vety, pri ktorom zachováte význam a doplníte odkaz na zdroj. Postupujte takto:
- Pochopte myšlienku. Prečítajte si pasáž, zatvorte zdroj a skúste ju povedať vlastnými slovami, akoby ste ju vysvetľovali spolužiakovi. Ak to neviete bez nazerania do textu, ešte ste jej dostatočne neporozumeli.
- Napíšte ju po svojom. Zmeňte nielen slová, ale aj vetnú konštrukciu a poradie informácií. Cieľom je vlastná veta, nie zamaskovaný originál.
- Skontrolujte význam. Porovnajte svoju verziu s originálom a overte, že ste význam neskreslili, neposilnili ani neoslabili tvrdenie autora.
- Doplňte odkaz. Za parafrázu patrí odkaz na zdroj rovnako ako za priamu citáciu. Toto je krok, ktorý sa najčastejšie zabúda a práve on rozhoduje o tom, či ide o poctivú parafrázu alebo o plagiát.
Typický príklad toho, ako sa parafrázovať nemá: pôvodná veta „výskum preukázal výrazný vplyv spánku na pamäť" a „nepravá parafráza" v podobe „štúdia dokázala značný účinok spánku na zapamätávanie". To nie je parafráza, ale zámena synoným pri zachovanej štruktúre vety. Systémy na kontrolu originality aj skúsený hodnotiteľ takúto úpravu rozpoznajú. Skutočná parafráza by celú myšlienku preformulovala, napríklad: „Podľa autora má kvalita spánku merateľný dosah na to, ako si dokážeme uchovať nové informácie (zdroj)."
Prečo je parafráza bez odkazu tiež plagiát
Plagiát nie je len odpísaná veta v úvodzovkách bez zdroja. Plagiát je prisvojenie si cudzej myšlienky, formulácie alebo výsledku bez priznania autorstva, a to platí aj vtedy, keď ste myšlienku prerozprávali vlastnými slovami.
Práve v tom sa robí najviac neúmyselných chýb. Študent si povie, že keď text napísal po svojom, je to už jeho. Lenže autorom myšlienky stále zostáva pôvodný autor. Ak ju použijete bez odkazu, privlastňujete si cudzí intelektuálny vklad, čo je definícia plagiátu bez ohľadu na to, koľko slov ste zmenili.
Tento problém má dve typické podoby:
- Parafráza bez odkazu. Myšlienka je správne prerozprávaná, ale chýba zdroj. Navonok vyzerá ako váš originálny text, hoci nie je.
- Mozaikový plagiát. Z viacerých zdrojov sa pozliepa text a poprehadzuje sa poradie slov, opäť bez odkazov. Je to ešte ťažšie odhaliteľné okom, ale o nič menej je to plagiát.
Dôležité je tiež rozlišovať, čo odkaz vyžaduje a čo nie. Odkaz potrebuje každá prevzatá myšlienka, zistenie, údaj alebo formulácia, pričom rovnaké pravidlo pri parafráze aj citáte zdôrazňuje aj univerzitná príručka citovania podľa ISO 690 na Univerzite Komenského. Naopak, všeobecne známe fakty (napríklad že Slovensko vstúpilo do Európskej únie v roku 2004) ani vaše vlastné zistenia a úsudky odkaz nepotrebujú. Hranica medzi všeobecne známym a prevzatým môže byť niekedy nejasná, vtedy je bezpečnejšie odkaz radšej uviesť. Ako konkrétne miera zhody súvisí s plagiátom a ako prebieha kontrola originality, rozoberáme v článku o kontrole originality a plagiátorstve.
Ako fungujú odkazy v texte
Odkaz priamo v texte (in-text odkaz) prepája konkrétne miesto vo vašej práci s úplným bibliografickým záznamom v zozname použitej literatúry. Bez tohto prepojenia by čitateľ nevedel, ktorý zdroj patrí k ktorému tvrdeniu.
Dva najrozšírenejšie spôsoby na slovenských školách sú:
- Harvardský systém (meno a rok). Odkaz má podobu mena autora a roku, prípadne strany, priamo v texte, napríklad (Novák, 2020, s. 45). V zozname literatúry je potom záznam zoradený podľa priezviska.
- Číselný systém (poznámky alebo odkazy v zátvorkách). Každý zdroj dostane číslo, ktoré sa v texte uvádza v hranatej zátvorke alebo v poznámke pod čiarou, napríklad [12, s. 45]. Zoznam literatúry je očíslovaný v poradí, v akom sa zdroje objavili.
Pri priamej citácii uvádzate v odkaze aj číslo strany vždy. Pri parafráze sa strana uvádza podľa typu zdroja a zvyklostí normy. Dôležité je, aby ste v rámci celej práce použili jeden systém konzistentne a aby každý in-text odkaz mal svoj náprotivok v zozname literatúry a naopak. Konkrétne formáty zápisu nájdete vo vašom návode na ISO 690.
Najčastejšie chyby pri citovaní a parafrázovaní
Parafráza bez odkazu. Najrozšírenejšia a najnebezpečnejšia chyba. Text je prerozprávaný vlastnými slovami, ale chýba zdroj, takže navonok pôsobí ako plagiát aj v prípade, že úmysel bol poctivý.
Zámena synoným namiesto parafrázy. Ponechaná vetná štruktúra s vymenenými slovami nie je parafráza. Skutočná parafráza mení aj stavbu vety, nielen slovník.
Doslovná citácia bez úvodzoviek. Veta je prevzatá slovo za slovom, je k nej dokonca odkaz, ale chýbajú úvodzovky. Čitateľ tak nevie, že ide o doslovné znenie, a formálne je to nesprávne označený citát.
Chýbajúce číslo strany pri priamej citácii. Doslovná citácia bez strany je neúplná, lebo sa nedá overiť pôvodné znenie.
Skreslenie významu pri parafráze. Pri prerozprávaní sa zmení sila tvrdenia, napríklad z „môže súvisieť" sa stane „spôsobuje". Parafráza musí zachovať pôvodný význam vrátane miery istoty.
In-text odkaz bez záznamu v zozname literatúry. Odkaz v texte odkazuje na zdroj, ktorý v zozname literatúry chýba, alebo naopak. Každý odkaz musí mať svoj párový záznam.
Miešanie viacerých citačných systémov. V jednej práci sa striedajú harvardské a číselné odkazy. Vyberte si jeden systém a držte sa ho v celom texte.
Ďalšie typy nedostatkov, ktoré nesúvisia len s citovaním, ale s prácou ako celkom, sme zhrnuli v prehľade najčastejších chýb v záverečnej práci.
Krátky kontrolný zoznam pred odovzdaním
Pred odovzdaním si prejdite citácie a parafrázy podľa týchto bodov:
- Má každá doslovná citácia úvodzovky aj číslo strany?
- Má každá parafráza odkaz na zdroj?
- Sú parafrázy naozaj prerozprávané vlastnou vetnou stavbou, nielen prehádzanými synonymami?
- Zachovávajú parafrázy pôvodný význam aj mieru istoty tvrdenia?
- Má každý in-text odkaz svoj záznam v zozname literatúry?
- Použili ste jeden citačný systém konzistentne v celej práci?
Ak si pri niektorom bode nie ste istí, vráťte sa k nemu skôr, než prácu odovzdáte na kontrolu originality. Opraviť citáciu pred odovzdaním je rutina, riešiť podozrenie z plagiátu po odovzdaní je oveľa nepríjemnejšie.
Ak potrebujete s citovaním, parafrázovaním alebo celou prácou odbornú pomoc, naši autori vám poradia, ako správne preberať zdroje a vyhnúť sa plagiátu. Pozrite si naše služby alebo nám rovno zadajte nezáväznú objednávku a ozveme sa s konkrétnym riešením.
Často kladené otázky
Musím uvádzať zdroj aj pri parafráze?
Áno, vždy. Parafráza je síce napísaná vlastnými slovami, ale myšlienka stále patrí pôvodnému autorovi. Bez odkazu si privlastňujete cudzí intelektuálny vklad, čo je plagiát rovnako ako odpísaná veta bez úvodzoviek.
Stačí, keď pri parafráze vymením slová za synonymá?
Nie. Zámena synoným pri zachovanej vetnej stavbe nie je parafráza a kontrola originality aj skúsený hodnotiteľ ju rozpoznajú. Skutočná parafráza mení aj konštrukciu vety a poradie informácií, nielen jednotlivé slová.
Kedy musím uviesť číslo strany?
Pri priamej citácii uvádzajte číslo strany vždy, aby sa dalo overiť pôvodné znenie. Pri parafráze sa strana uvádza podľa typu zdroja a podľa pravidiel citačnej normy, ktorú vaša fakulta predpisuje.
Je lepšie citovať doslovne, alebo parafrázovať?
Vo väčšine práce by mala prevažovať parafráza, lebo ukazuje, že ste textu porozumeli. Priamu citáciu si nechajte na definície, právne texty a výroky, kde záleží na presnom znení alebo ktoré sami analyzujete.
Čo nemusím odkazovať?
Odkaz nepotrebujú všeobecne známe fakty a vaše vlastné zistenia či úsudky. Všetko ostatné, teda prevzaté myšlienky, údaje a formulácie, odkaz vyžaduje. Ak si nie ste istí, či je fakt všeobecne známy, je bezpečnejšie odkaz uviesť.
Akú citačnú normu mám použiť?
Riaďte sa tým, čo predpisuje vaša fakulta. Na Slovensku je najrozšírenejšia STN ISO 690, niektoré odbory používajú APA alebo Chicago. Dôležité je vybrať jednu normu a držať sa jej konzistentne v celej práci.
