IMRaD je štandardná štruktúra vedeckého článku a empirickej práce, ktorá text člení do štyroch častí: úvod (Introduction), metódy (Methods), výsledky (Results) a diskusia (Discussion). Skratka pochádza z prvých písmen anglických názvov týchto častí. Logika je jednoduchá a stále rovnaká: úvod povie, prečo a čo skúmate, metódy ako ste to skúmali, výsledky čo ste zistili a diskusia čo to znamená. Práve táto predvídateľnosť robí IMRaD najrozšírenejším formátom v oblasti vedeckého publikovania.
Čo znamená skratka IMRaD
IMRaD je akronym zložený zo štyroch slov, ktoré pomenúvajú jadrové kapitoly výskumného textu:
- I - Introduction (úvod): vymedzenie problému, cieľa a výskumných otázok alebo hypotéz
- M - Methods (metódy): opis toho, ako ste výskum uskutočnili a ako sa dá zopakovať
- R - Results (výsledky): prezentácia zistení a dát, bez ich výkladu
- a - and (a): spojka, ktorá sa do skratky pridáva len kvôli vysloviteľnosti
- D - Discussion (diskusia): interpretácia výsledkov a ich zasadenie do širšieho poznania
Malé „a" v strede skratky nemá vlastnú kapitolu. Slúži len na to, aby sa akronym dal pohodlne vysloviť, preto ho často nájdete písané malým písmenom: IMRaD. Niekedy sa uvádza aj rozšírená verzia IMRaDC alebo IMRaD/C, kde posledné „C" označuje záver (Conclusion) ako samostatnú časť.
V slovenských záverečných prácach týmto štyrom častiam zodpovedajú pojmy úvod, metodológia (alebo metódy), výsledky a diskusia. Terminológiu je dobré používať konzistentne, lebo komisia aj školiteľ ju očakávajú v ustálenej podobe.
Prečo IMRaD vznikol a kde sa používa
IMRaD vznikol ako odpoveď na potrebu zjednotiť spôsob, akým vedci referujú o svojom výskume. Prvé vedecké časopisy zo 17. storočia publikovali výsledky formou opisných listov a rozprávaní, bez pevnej štruktúry. Čitateľ tak musel pri každom článku nanovo hľadať, kde autor opisuje postup a kde výsledky.
Zárodok dnešnej štruktúry sa pripisuje Louisovi Pasteurovi a jeho dielu Études sur la Bière z roku 1876, kde oddelil opis postupu od zistení. Formát neskôr spopularizoval britský štatistik Sir Austin Bradford Hill, ktorý pôsobil pri britskej Medical Research Council. Ako záväzný štandard prezentácie vedeckých prác sa IMRaD ustálil v 70. rokoch 20. storočia, keď ho zachytila americká norma ANSI Z39.16 (vydaná v roku 1972 a revidovaná v roku 1979).
Podľa prehľadovej štúdie Luciany Sollaci a Mauricia Pereiru, ktorá zmapovala päťdesiat rokov používania tohto formátu (PubMed, 2004), sa IMRaD začal v lekárskych časopisoch presadzovať v 40. rokoch, v 70. rokoch dosiahol približne 80-percentnú mieru používania a v 80. rokoch sa stal prakticky jediným formátom pôvodných výskumných článkov.
Dnes IMRaD dominuje najmä v týchto oblastiach:
- Vedecké články pôvodného výskumu v odborných časopisoch
- Empirická biomedicína a verejné zdravotníctvo, kde sa zrodil
- Prírodné a spoločenské vedy, inžinierstvo a informatika
- Empirické záverečné práce s vlastným zberom a analýzou dát
Naopak v čisto teoretických, prehľadových alebo historických prácach sa IMRaD používa zriedka, lebo tieto texty nemajú samostatnú kapitolu metód a výsledkov v tom zmysle, ako ich formát predpokladá.
Čo patrí do každej zo štyroch častí
Sila IMRaD je v tom, že každá časť má jednu jasnú úlohu a neprekrýva sa s ostatnými. Keď viete, čo do ktorej patrí, text sa píše ľahšie a číta sa prehľadnejšie. Rovnaké rozdelenie úloh medzi jednotlivé časti popisujú aj akademické writing centrá, napríklad príručka o vedeckých správach z UNC Writing Center.
Úvod (Introduction)
Úvod zasadí tému do kontextu a povie, čo a prečo skúmate. Vysvetlí problém, ktorý prácu motivuje, pomenuje medzeru v poznaní a vyústi do konkrétneho cieľa a výskumných otázok alebo hypotéz. Úvod sa píše v logike „od širšieho k užšiemu": od kontextu cez zdôvodnenie až po presne formulovaný cieľ.
Metódy (Methods)
Metodologická časť vysvetľuje, ako ste k výsledkom prišli. Je to návod, podľa ktorého by iný výskumník dokázal vašu prácu zopakovať a overiť. Patrí sem výskumný dizajn (kvantitatívny, kvalitatívny alebo zmiešaný), spôsob zberu dát, opis vzorky a postup analýzy. Píše sa spravidla v minulom čase, lebo opisuje už vykonaný postup.
Výsledky (Results)
Výsledky prezentujú, čo ste zistili, a nič viac. Tu uvádzate dáta, tabuľky a grafy, ale ešte ich nevykladáte. Cieľom je, aby čitateľ videl zistenia v ich surovej podobe a mohol si o nich urobiť vlastný úsudok skôr, než príde vaša interpretácia. Oddelenie výsledkov od ich výkladu je jeden z hlavných znakov dobrého IMRaD textu.
Diskusia (Discussion)
Diskusia odpovedá na otázku, čo výsledky znamenajú. Interpretuje zistenia, porovnáva ich s poznatkami z literatúry, vysvetľuje zhody aj rozpory a pomenúva limity výskumu. Práve v diskusii sa výsledky spájajú späť s cieľom z úvodu, takže text sa uzatvára do kruhu. Mnohé časopisy do diskusie zahŕňajú aj záver, iné ho oddeľujú do samostatnej časti.
| Časť IMRaD | Otázka, na ktorú odpovedá | Čas a forma |
|---|---|---|
| Úvod | Prečo a čo skúmam? | prítomný čas, kontext a cieľ |
| Metódy | Ako som to skúmal? | minulý čas, opis postupu |
| Výsledky | Čo som zistil? | minulý čas, dáta bez výkladu |
| Diskusia | Čo to znamená? | výklad, porovnanie s literatúrou |
Ako IMRaD súvisí s klasickou štruktúrou záverečnej práce
Klasická slovenská záverečná práca sa zvyčajne delí na teoretickú a praktickú (analytickú) časť. IMRaD je iný spôsob členenia toho istého obsahu, ktorý kladie dôraz na vlastný výskum. Nie sú to dva nezlučiteľné svety, skôr dva pohľady na rovnaký text.
Hlavný rozdiel je v tom, kam sa zaradí teória. V klasickej štruktúre tvorí teoretická časť samostatnú a často rozsiahlu kapitolu pred praktickou časťou. V čistom IMRaD formáte sa prehľad literatúry vtiahne do úvodu a do diskusie, samostatná „teoretická kapitola" sa nepíše. Práve preto je IMRaD typickejší pre vedecké články, ktoré majú prísny limit rozsahu, než pre rozsiahle záverečné práce.
| Prvok | Klasická štruktúra záverečnej práce | IMRaD |
|---|---|---|
| Teória | samostatná teoretická časť | vtiahnutá do úvodu a diskusie |
| Vlastný výskum | praktická alebo analytická časť | metódy a výsledky |
| Interpretácia | výsledky a diskusia, záver | diskusia (niekedy aj záver) |
| Typické použitie | bakalárske a diplomové práce | vedecké články, empirické práce |
V praxi mnohé empirické záverečné práce kombinujú oba prístupy. Majú teoretickú časť v klasickom zmysle a praktickú časť usporiadanú podľa logiky IMRaD: najprv metodológia, potom výsledky, potom diskusia. Tým získate to najlepšie z oboch svetov, pevný pojmový rámec aj prehľadnú prezentáciu výskumu. Podrobné členenie celej práce na titulnú stranu, abstrakt, kapitoly a prílohy rozoberáme v samostatnom článku o štruktúre záverečnej práce.
Kedy IMRaD použiť a kedy nie
IMRaD nie je univerzálna šablóna na každú prácu. Vhodnosť závisí od toho, či má text vlastný empirický výskum.
IMRaD sa hodí, keď:
- píšete vedecký článok pôvodného výskumu do odborného časopisu
- vaša práca obsahuje vlastný zber dát (dotazník, experiment, rozhovory, merania)
- chcete, aby bol postup jednoznačne overiteľný a zopakovateľný
- odbor alebo časopis IMRaD priamo predpisuje
IMRaD sa nehodí, keď:
- práca je čisto teoretická alebo prehľadová bez vlastného výskumu
- ide o historickú, právnu rozborovú alebo filozofickú prácu, ktorá nepracuje s dátami
- fakulta predpisuje inú záväznú štruktúru
- text je esej, kazuistika alebo iný žáner s vlastnou ustálenou formou
Rozhodujúce je vždy metodické usmernenie vašej fakulty. Ak smernica predpisuje konkrétne členenie kapitol, má prednosť pred všeobecnými odporúčaniami vrátane IMRaD. Pri voľbe medzi prístupmi pomáha aj to, ako máte premyslenú metodológiu a metódy výskumu, pretože práve od nich sa odvíja, či je samostatná kapitola metód a výsledkov vôbec potrebná.
Aké má IMRaD výhody pre čitateľnosť
Hlavná výhoda IMRaD je predvídateľnosť. Keď je každý článok usporiadaný rovnako, čitateľ presne vie, kde nájde to, čo hľadá, a nemusí celý text čítať od začiatku.
- Rýchla orientácia. Recenzent alebo odborný čitateľ vie skočiť priamo na metódy alebo výsledky bez toho, aby ich hľadal.
- Jasné oddelenie faktov od výkladu. Výsledky uvádzajú dáta, diskusia ich interpretuje. Čitateľ tak rozozná, čo je zistenie a čo názor autora.
- Overiteľnosť. Samostatná kapitola metód umožňuje posúdiť, či sú závery podložené a či sa dá výskum zopakovať.
- Logický oblúk. Úvod kladie otázku, diskusia na ňu odpovedá. Text drží pokope a má jasný začiatok aj koniec.
Tieto vlastnosti zároveň vysvetľujú, prečo sa IMRaD stal štandardom práve vo vede, kde je overiteľnosť a prehľadnosť dôležitejšia než rozprávačský štýl. To, čo platí pre vedecký článok, sa dá využiť aj v záverečnej práci: aj keď píšete klasickú teoreticko-praktickú prácu, oddelenie výsledkov od ich interpretácie v diskusii zvýši jej prehľadnosť a dôveryhodnosť.
Ak si nie ste istí, ktorý formát je pre vašu prácu vhodný, alebo potrebujete pomôcť s usporiadaním empirickej časti, naši autori vám poradia. Pozrite si naše služby alebo nám napíšte cez kontakt a navrhneme postup priamo pre vašu tému.
Často kladené otázky
Čo presne znamená skratka IMRaD?
IMRaD znamená Introduction, Methods, Results and Discussion, teda úvod, metódy, výsledky a diskusia. Sú to štyri jadrové časti vedeckého článku. Malé „a" v strede je len spojka „and", ktorá sa pridáva kvôli vysloviteľnosti a nemá vlastnú kapitolu.
Je IMRaD to isté ako klasická štruktúra záverečnej práce?
Nie. Klasická slovenská práca sa delí na teoretickú a praktickú časť, kým IMRaD vtiahne teóriu do úvodu a diskusie a kladie dôraz na metódy a výsledky. Mnohé empirické práce oba prístupy kombinujú: majú teoretickú časť aj praktickú časť usporiadanú podľa IMRaD.
Musím použiť IMRaD vo svojej bakalárskej alebo diplomovej práci?
Iba ak to predpisuje vaša fakulta alebo ak má práca vlastný empirický výskum, ktorému táto štruktúra vyhovuje. Pri čisto teoretických a prehľadových prácach IMRaD nie je vhodný. Vždy sa riaďte metodickým usmernením fakulty, ktoré má prednosť pred všeobecnými radami.
Patrí záver do IMRaD štruktúry?
Záver môže byť súčasťou diskusie, alebo tvoriť samostatnú časť. Niektoré časopisy používajú rozšírenú verziu IMRaDC, kde posledné „C" označuje záver (Conclusion). Závisí to od tradície odboru a od pokynov, ktoré pre prácu platia.
V čom je rozdiel medzi výsledkami a diskusiou v IMRaD?
Výsledky prezentujú zistenia a dáta bez výkladu, diskusia ich interpretuje a porovnáva s literatúrou. Toto oddelenie je jadrom IMRaD: čitateľ najprv vidí surové zistenia a až potom váš výklad, takže si vie urobiť vlastný úsudok.
Kedy IMRaD vznikol?
Zárodok formátu sa pripisuje Louisovi Pasteurovi a jeho dielu z roku 1876, popularizoval ho štatistik Austin Bradford Hill a ako norma sa ustálil v 70. rokoch 20. storočia (ANSI Z39.16, 1972). V lekárskych časopisoch sa stal prevažujúcim formátom v 70. a 80. rokoch.